piatok 6. decembra 2013

Vianočná blogerská výmena

Plním si resty.
Zapojila som sa do Vianočnej blogerskej výmeny peknôtok u Ajky .

Darček pre mňa od Simonky (žiaľ, link na blog som nikde nevypátrala, ak sa dozviem, doplním) mi dorazil už pred nejakým časom, ale okolnosti mi trošku skrížili plány, takže sa dostávam k jeho zverejneniu až dnes.

Najprv nás doma zaujala krásna, detsky ladená krabica, po jej otvorení to bolo ako malý papierový ohňostroj, ale to len Simonka starostlivo zabalila svoje darčeky.
A takéto peknôtky sme si tam našli.
Všetky si už našli svoje miesto v našom domčeku:)


Môj darček je už tiež pripravený a prichystaný na odoslanie. Verím, že spraví rovnakú radosť:)


štvrtok 14. novembra 2013

Bez elektriny

Včera sme mali avizovaný dlhšiedobejší výpadok elektriny.
Neordinoval žiaden lekár v zdravotnom stredisku, nefungovala lekáreň, pošta, v škole mali riaditeľské voľno.
Náš škôkár sa zotavuje z choroby, tak sme boli spolu doma všetci okrem ocka.
Zo začiatku to bolo priam nepredstaviteľné: ani PC, ani TV, ani len hudba z rádia na pozadí diania. 
Zrazu sme sa začali tak samovoľne vyhľadávať a zdržiavať sa v dome blízko seba. Veľa sme sa rozprávali, prebrali kopec tém, spievali a čítali si.
Za oknom bolo šero, takmer celý deň popŕchalo, tak sme si na podporu svetla zapálili zopár sviečok, čo zároveň podporilo aj príjemnú atmosféru.
Šporák som zapaľovala zápalkami a prácu som si rozvrhovala tak, aby som nemusela použiť žiaden elektrický spotrebič.
U nás sa vždy veľa tvorí, mám k tomu vrúcny vzťah ja i manžel, takže aj deti k tomu samovoľne inklinujú, no včera to bolo obzvlášť vidno:



Spoločnosť druhých bola priam žiadaná.


Poobede nám to už prišlo ako prirodzené a doslova sme si tú vzájomnú blízkosť užívali. Čo ma však najviac potešilo a prekvapilo, že keď nám poobede zapli elektrinu, deti samé od seba vraveli, ešte nezapnime TV ani PC, buďme ešte trošku takto...:)
A tak sme si vymysleli, že si takéto dni bez rušiacich pomocníkov - TV, PC, rádio, doprajeme v budúcnosti aj častejšie. Úprimne som zvedavá, či to v bežnej realite aj skutočne dodržíme, ale bolo by to krásne... :)



pondelok 11. novembra 2013

Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili Časť 2.

Je 11.november, Martin k nám síce neprišiel na svojom povestnom bielom koni (ten vetrisko, čo u nás dnes duje, by ho zrejme z toho koňa aj sfúkol:), ale počasie sa nám výrazne mení na zimnejšie.

Aj preto prinášam zrejme posledné sýto sfarbené zábery z našich tohtoročných jesenných dní.

Z prechádzok a zberu šípok.

Z upratovania záhrady.

Z Jakubkovho jesenného tvorenia - precvičujeme motoriku aj kreslením na počítači a rozpoznávame a dopĺňame listy k správnym stromom.

Z Rebekinho tvorenia - kreslené jesenné príbehy, kamienková natur torta pre babku, hranie divadielka vyrobeného z prílohy v detskom časopise a nad tým všetkým bdie náš huncút Belko:)


No a pomaly sa asi už začneme orientovať viac vianočne...

utorok 5. novembra 2013

Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili. Časť 1.

Ako je to s tým časom moji milí? 
Niekto má pocit, že sa vlečie slimačou rýchlosťou a niekomu sa zdá, že letí ako splašený kôň, že sa občas nestíhame ani obzrieť za tým čo bolo. 
A to je aj môj prípad.
Pre mňa je útechou, že aspoň ten kratučký okamih prítomnosti sa snažím prežívať najplnšie ako to len ide... :)

Takto sa u nás zjesenievalo.

Tu sa deti nadobro lúčia s letom, s farebnou vlajočkovou girlandou, ktorá nám rozveseľovala záhradu v letných mesiacoch. 
Belko im v tom udatne pomáha :)

Trošku jesenného tvorenia - moja nová jesenná kolekcia pohľadničiek.

Jesenné maškrtenie - jabĺčkové a hruškové koláče

Zopár jesenných plodov, občas nejaká sviečka a malé aranžmá je hneď pripravené robiť príjemnú atmosféru aj vo vnútri.

Z ďalšieho tvorenia. Môjho i Jakubkovho :)

Predčasne. 
Takto nás po dve októbrové rána za sebou prekvapili skoré mrazíky a záhrada sa razom zmenila na nepoznanie.

pondelok 9. septembra 2013

Z výletníckeho zápisníka

Rada sa inšpirujem tipmi na výlety na vašich blogoch a tak aj ja pridávam zopár našich najaktuálnejších zážitkov.

V Mojmírovskom kaštieli s krásnym parkom sme sa už kedysi ocitli na krásnej jarnej prechádzke. Koncom augusta sme natrafili na informáciu o historickom festivale konanom v jeho priestoroch a už sme sa tam aj hrnuli. A že to bol dobrý nápad!
Poobdivovali sme Máriu Teréziu, ktorá sa priviezla na koči so svojimi dvoranmi a len čo sa usadila do tieňa pod rozložitým stromom v parku, namontovali sa k nej naše deťúchy hneď na fotenie:) 
(Inak, vzhľadom na 16 detí vyzerá celkom zachovalo, čo poviete, dámy?:)
Naši fešáci si ochotne vystáli aj rad na maľovanie a tak už do konca akcie pobehovali ako spiderman a motýľ.
Povozili sa na koníkoch, vybláznili sa na nafukovacích atrakciách, vyskúšali, či dokážu skrotiť býka, pozreli si s nami šermiarske vystúpenia a vyšli na kostolnú vežu sprístupnenú len veľmi príležitostne a otestovali funkčnosť všetkých 3 zvonov. Tipujem, že domácim doteraz zvoní v ušiach...:)

A súťažili. 
V hádzaní krúžkov na meč, v strieľaní lukom a šípmi do terča, v skákaní na dĺžku meča, v hádzaní klobúkom, ...
Musím povedať, že hoci boli aktívne najmä deti, skvelo sme sa zabavili všetci.

A z najnovšieho výletu do Bratislavy.
Kým prázdniny sú už za nami, počasie nám cez víkend prialo a tak sme vyrazili do hlavného mesta. Pre nás cezpoľných je to sem tam veľké lákadlo:)
Okružná plavba po Dunaji. (Skoro som napísala po Dubaji, no to by sme sa naveslovali:))Ten pocit slobody, keď vlny za nami špliechali, slnko sa na vode ligotalo, ponad nás prelietali čajky, dokonca sme zazreli aj jedného kormorána. Popri našej lodi sa preháňali väčší odvážlivci než sme my na motorových člnoch a s úsmevom odkývavali na všetky naše vodácke pozdravy a mávania o dušu:)

Druhé zastavenie - bratislavská ZOO. 
Už sme v nej boli niekoľkokrát a nikdy sme nemali dosť času si popreliezať všetky jej zákutia:)
Pre deti bol Dinopark stále veľkým lákadlom, no mňa najviac potešili malilinké mláďatká surikaty, ktoré sa motkali okolo mamy ako malé kuriatka:) Fakt zlatučké:)

Dnes sa nám už počasko trochu posunulo jesennejším smerom, ale verím, že na výlety nikdy nebude zlé počasie, len si treba vybrať správny cieľ cesty:)

piatok 6. septembra 2013

streda 28. augusta 2013

A opäť nás je o jedného viac:)

Hihi, tento oznam sme naposledy použili, keď sa nám narodil Kubko:)

Tentokrát je náš prírastok štvornohý.
Ako som písala v poslednom príspevku, uprostred leta sme prišli o našu vyše 9 ročnú čuvačku Belu. A keďže prázdniny naďalej trvali, za Belou sa nám stále cnelo a po aktívne výdatnej polovici prázdnin už už hrozilo, že sa u nás začne častejšie spomínať veta: ja sa nudím, spojili sme všetky faktory a jedného augustového dňa sme si priviezli toto 5 týždňové klbko.
Belu vystriedal Belko. 
Kríženec labradora a kokeršpaniela.
A pomaly plynúce prázdninové dni zas začali mať náboj:)
Je pravdou, že prvú, takmer komplet pleplakanú noc za svojou psou mamou som s ním trávila ja..., ale cez deň je takmer výhradne Jakubkov a Rebekin. 

A tu je náš fešák práve teraz, po dvoch týždňoch pôsobenia a udomácňovania sa u nás. 
Aj vám sa zdá, že rastie neuveriteľne rýchlo?

Prázdniny spolu s letom sa nám pomaly uberajú k svojmu záveru a my odrátavame dni do začiatku školského roka.
Jakubka čaká posledný rok v škôlke, Rebi posledný rok na prvom stupni ZŠ. O rok sa už v škole stretnú. Pozerám na nich a zdá sa mi ako by cez to leto obaja nielen narástli, ale aj akoby dozreli. 
Obaja úžasne pokročili v samostatnom plávaní, Rebi aj bez pomocných rukávov, prešli s nami zas pár zaujímavých miest na tom našom krásnom Slovensku, pobudli pár dní u oboch babičiek a dedov, stratili štvornohého kamaráta a nového získali, poobdivovali letnú večernú oblohu s množstvom hviezd a pozorovali mesiac, prebrali tisíc tém a aspoň toľko nových načali, ... no, verím, že mali krásne leto... :) 

utorok 6. augusta 2013

Za polovicou

Znie to neuveriteľne, ale ani sme sa nenazdali a zrazu sme v druhej polovici prázdnin.
A čo sa dialo u nás ešte v tej predchádzajúcej?

Teplota sa nedala (a stále sa nedá) nazvať príjemne letnou. Takže osviežujúce nápoje spolu s čistou vodou sú stále po ruke. Rovnako ako melón. Motýle, ktoré láka budleja neodradí v náletoch žiadna horúčava.

A vodáááá. Tá je v týchto dňoch stále témou číslo 1, pomáha aspoň trošku sa schladiť.

Dražovce pri Nitre s kostolíkom sv. Michala z 11.st. Jeden krásny ranný mini výletík a krásny výhľad na krajinu vôkol.

Jedna júlová nedeľa v Piešťanoch.
Prvá zastávka Vojenské múzeum - chlapov zaujali už tanky a bojové vozidlá na začiatku prehliadky.
Jakubko nemôže chýbať pri motore tanku. S Rebi objavili logo, ktoré ich niekedy najlepšie vystihuje:)

Lietadlá, helikoptéry a stíhačky v tej druhej sme si poobdivovali viac spoločne.
Rebeka si vyskúšala poľnú kuchyňu. To žlté lietadlo (názvy prosím odo mňa nechcite) mi pripomenulo film Anglický pacient.
Jedno lietadlo sme si mohli obzrieť aj viac zvnútra, čo využili naši malí piloti.
A ešte na krídle ako Pán Tau...:)

Druhá zastávka kúpeľné mestečko v Piešťanoch.
Zmrzlina na kolonádovom moste a póza pred symbolom kúpeľov.

Tretia zastávka kúsok za Piešťanmi - Farma Nový Zéland Modrová. 
Kúsok slovenskej krajinky sa pred pár rokmi premenil na novozélandský ostrov so zvieratami, obydliami a obyčajmi Maurov, pôvodných novozélandských obyvateľov. Pre úplnosť musím povedať, že z tejto časti výletu sme očakávali najviac a odniesli sme si najmenej. Tu sa naplnilo klasické slovenské - vybudujeme, ale ďalej už neudržujeme... Škoda.


V júli sme sa, žiaľ, rozlúčili s našou krásnou čuvačkou Belou, ktorá s nami žila od svojich 5 týždňov až do svojich 9tich rokov... 
Posmútili sme si všetci, pre deti to bolo samozrejme ťažšie.
Na smútok hľadáme záplatu a deti sa už tešia na nové šteniatko, ktoré by sme u nás radi privítali koncom augusta, začiatkom septembra. 

Júl bol aj tvorivý. Tvorili deťúchy - spoločne, i osamote, tvorila som aj ja na želanie pohľadničku so štipčekmi v námorníckom štýle k narodeniu jedného šprťúcha:)

Letný biologický krúžok - alias pozorujeme mloky nájdené vo vodovodnej šachte v miniakváriu:)

Jakubkov hlavný darček k meninám - návšteva cirkusu Budapešť. Nádherný, úžasný, strhujúci! Ak budete mať niekedy možnosť, určite choďte, vrelo odporúčam:) 

A ešte jeden výlet sme v júli stihli - do Smoleníc.
Ráno sme si vybehli do Jaskyne Driny, pomotkali sa po lesíkovitom okolí, zastavili sa v múzeu Molpír a deň sme ukončili na smolenickom zámku. Pekne bolo:)
Jedna pikoška z múzea - presne pred desiatimi rokmi v júli 2003 sme išli pozvať manželovu tetu na našu blížiacu sa svadbu a cestou sme si spravili v Smoleniciach prestávku a v návštevnej knihe múzea zanechali odkaz s našimi dvoma menami. Teraz sme tam trochu poňúrali desaťročný odkaz našli a prilepili nový, teraz už rozšírený o ďalšie dve mená našich deťúreniec:)


A teraz už len veselo a naplno do augustových dní. Zatiaľ v nich stále dominuje voda, vodááá, vodičkááá:)

streda 17. júla 2013

Začiatok prázdnin

Prázdniny sa nám rozbehli celkom čulo. 
Bolo to aj manželovou skoršou dovolenkou v práci, ktorej predchádzalo len zopár júlových dní a tie si teda naši rozšafníci užívali naplno, akoby to boli nie prvé, ale naopak, posledné dni ich voľna:)

Záhrada a dvor ožili, ja s mojím dosiaľ nevytvoreným vzťahom k šitiu som sa pokúsila o farebnú zástavkovú girlandu, nech to máme vonku také echt letno veselé a čuduj sa svete, podarila sa...:)
A ako vždy sa osvedčilo staré známe, že deti nepotrebujú predpripravené hračky, ale slobodu a voľnosť. A tak spojením preklápacej hojdačky a lana na šplhanie vznikla jedného dňa flotila, na ktorej Jakubko jasne naznačuje, ako bude pokračovať línia tohtoročných prázdnin - Plnou parou vpred:)
Príjemnú zábavu trochu narušila choroba našej už 9ročnej čuvačky Bely. Dostávala injekcie, lieky, ale ani po 3 týždňoch stále nie je v poriadku. Je to jej prvá vážna choroba, tak dúfame, že aj napriek vyššiemu veku to zvládne.

A zrazu nastal deň D, čuvačku nám na pár dní sľúbili postrážiť svokrovci a my sme vybehli spoznať ďalší krásny kút Slovenska:) 
Tentokrát to bola najmä motiváciou u Janky - Špania Dolina a jej okolie.
Špania Dolina je stará banícka obec, takže na našich turistických túlačkách sme natrafili aj na staré štôlne, na násypy kamenia, ktoré baníci vyfárali pri snahe vyťažiť vzácne kamene a tými násypmi zostala obec v doline, odtiaľ ten názov Špania dolina. 
Príroda je tam nádherná, úžasný pokoj, relax na jednotku. Vychodili sme sa do sýta (a nielen po schodoch do kostola, ktorých je presne 162:), deti na chalupe každý večer zapadli do postele  a snívali o malých lesných škriatkoch, ktorým v zamachnatených častiach pod stromami stavali mini domčeky:)
Jediné, čo sme nezažili a čo je nám fakt ľúto, bol banícky orloj, ktorý presne v deň, kedy sme dorazili vypadol z činnosti a hoci sme ho telepaticky tlačili a chodili ho kontrolovať celé 4 dni nenaskočil...:(

My sme hubári s úctou - huby obdivujeme, ale pre nedostatočnú znalosť nezbierame, len fotíme:)

V rámci spoznávania okolia sme si jeden deň rezervovali na Vlkolínec, v ktorom sme strávili pár dní pred 4 rokmi, Jakubko mal vtedy 1,5 a Rebi 4,5 roka, tak sme si chceli pripomenúť prostredie.
Obehli sme chalúpky, vybehli na kopec mrknúť výhľad na Ružomberok, dali turistickú prestávku na skale so stádom ovečiek za chrbtom a vypliešťali oči na moderného pastiera s mp3 na ušiach a šiltovkou na hlave:)
Vo Vlkolínci práve prebiehali aj remeselné dielničky, deti si maľovali prívesky, ja som vyskúšala tkanie na krosnách a spolu s Jakubkom sme si vytočili aj hlinenú mištičku na kruhu.

Ďalší výletný deň patril Donovalom.
Teda najmä rozprávkovej krajinke Pavla Dobšinského Habakukom, kde sa teda decká "vyřádili" poriadne.
Tu si okrem rozprávok hraných na javisku aj v jednotlivých chalúpkach, mohli deti za habakukovské zlatky a strieborniaky niečo kúpiť, užiť si nápadité ihrisko, pošmýkať sa na topánke vajca, ktoré sa vybralo na vandrovku a Rebi mala aj mini kurz tkania priamo so Zlatou priadkou:) 
Natrafili sme na múzeum starých lyží a sánok, júúúj, tam boli ale parádne kúsky!
Podvečer nás ešte zlákala lanovka na tom istom kopci a hoci sme na sedačkovú nenabrali odvahu, už aj v kabínkovej Rebeka prekonala samú seba (ona moc výšky nemusí) a užila si s nami výhľad z Novej Hole.

A tu je ešte zopár záberov z našich zastavení po ceste na dovolenku a z dovolenky: Bobi Ranč Nový Tekov, Vodný Mlyn Bohunice s netopierými mamičkami, ktoré pod krídlami schovávali svoje mini netopierie bábätká a Zvolenský zámok s pancierovým vlakom.



Začiatok prázdnin sa nám celkom vydaril a ja dúfam, že aj ich zvyšok sa nám ponesie v podobnom zážitkovom duchu. I keď občas ani taká pohodka na záhrade nie je na zahodenie:)



nedeľa 30. júna 2013

Druhý kvartál 2013

Tak toto veru nebude jeden z tých priebežných príspevkov, ktorý by zachytával určitý okamih v našich životoch. Dokonca to nebude ani akýsi týždenný, či mesačný sumár. Bude to zhrnutie celého druhého štvrťroku.
Po dlhej predlhej zime nám jarné a čoskoro i takmer letné slniečko zaimponovalo až tak, že sa žilo naplno a môj blog išiel stranou...
Dnes to chcem dobehnúť.


Aprílové krásky kvitli opreteky. 

Apríl prial aj zvieratkovským zážitkom - mlok s krásne sfarbeným bruškom ako pozitívum zatopenej pivnice, rosničky s najrôznejšími stanovišťami či cirkusantský výcvik našej čuvačky Bely.
V apríli sme s veľkou radosťou odštartovali aj opekačkovú sezónu.

V máji sme žili najmä dvomi väčšími akciami.
Prvou bola oslava dňa matiek a k tomu pripravený program v škôlke ale aj školákmi v kultúrnom dome. 
Ten škôlkársky bol "okorenený kliešťom", v Jakubkovom uchu, ktorého som mu objavila, keď ku mne po programe pribehol s prichystanými darčekmi... Nasledovala cesta zo škôlky rovno na pohotovosť, kde mu kliešťa v priebehu pár sekúnd z uška vybrali. Keďže potom nám už nič nestálo v ceste k obnoveniu dobrej nálady získanej v škôlke, zastavili sme sa ešte na kolotočoch:)
Školáci mali veľký spoločný program pre mamičky v kultúrnom dome a bolo to naozaj príjemné nedeľné popoludnie, najmä pre tých, ktorí tam mali svoje dietko zapojené:)
S májovými mamičkovskými akciami krásne ladila dokvitajúca srdcovka.
V máji sme ešte stihli aj intenzívne varenie bazového sirupu, pre istotu hneď v dvoch várkach:)

Druhou veľkou májovou akciou, ktorou sme naozaj intenzívne žili, bolo Rebekino prvé sväté prijímanie.
Nebyť antibiotík, ktoré nafasovala len pár dní pred tým, bol by to deň bez jedinej chybičky krásy..
Našťastie jej už celkom dobre zabrali, dokonca aj počasie nám vyšlo, ale podvečer už bolo na Rebi vidieť, že ju jej veľký deň vyšťavil trochu viac.

Júnovanie: levanduľová úroda, 
jabloň obsypaná na prasknutie, tak sme museli spraviť radikálnu prebierku, 
doktor ďateľ prilietajúci liečiť našu vŕbu, 
užovka, ktorá nás v jedno ráno dosť prekvapila omotaná o koleso 
a párik hríbikov, čo nám v jeden večer vykukol v obývačke v kvetináči

A júnové zábavky s príchuťou leta a prázdnin.
Záverečná fotka je absolútnou bodkou za školským rokom s opäť čistým vysvedčkom, čím ma Rebi absolútne predbehla, ja som už v treťom ročníku samé nemala...:)

Krásne letné zážitky vám prajem, snáď sa k najbližšiemu príspevku dostanem aj skôr, než opäť po troch mesiacoch:)

Od zajtra končí Google Reader, pre istotu som si zriadila včas Bloglovin, jedinú možnosť, ktorú som technicky zvládla, nech neprídem o vaše blogové príspevky, tak snáď budeme aj naďalej v kontakte:)